Prezradím ti aká je najmocnejšia zbraň, ktorú aj ty aj tvoj kamarát, aj tvoji rodičia, dokonca aj ten nepríjemný sused/spolužiak/známy/ktokoľvek a kdekoľvek – všetci ju majú, hoci ju možno nikdy nepoužili a nikdy nevyužili.
Dnes som pôvodne chcel napísať niečo úplne iné, no napadla ma zaujímavá myšlienka – že s týmto sa ti možno bude žiť o niečo ľahšie.
Takže tá najmocnejšia zbraň je zbraň, s ktorou a ktorou vie aj malé 5.-ročné dievčatko s dvoma copíkmi a červenými motýlikmi vo vlasoch odzbrojiť dvojmetrového terminátora, ktorý práve odzbrojil bandu štyridsiatich siedmich dvojhlavých drakov okupujúcich planétu Zem. Je to zbraň ktorou dokážete roztopiť ľad na ktorom stojí a výši sa ten najvyšší veľmocný človek, je to multifunkčný nástroj nevyčísliteľnej hodnoty, ktorým skutočne dokážeš zmeniť a meniť veci.
Je to zbraň, ktorou môžeš dokázať napísať Históriu.
Vieš si predstaviť, že sa o tebe bude o niekoľko rokov, či desaťročí písať a tvoje meno, tvoj život, tvoje činy, o tom všetkom sa budú učiť deti z učebníc na školách?
Čo si ty myslíš? Čo by tak bolo v tých učebniciach napísané v prípade, že by sa to naozaj stalo?
Vieš si to predstaviť?
Je to oslobodzujúca predstava? V skutočnosti môžeš byť taký slobodný ako dokážeš snívať.
Kde zlyhajú všetky nátlakové metódy, kde nebudú mať moc všetky tvrdé slová, touto zbraňou dokážeš čokoľvek.
Takže tou zbraňou, tým tak veľmi nedoceneným nástrojom, tak veľmi žiadaným a pritom tak málo dostávaným je OBDIV.
To je tá komodita, ktorej je v tomto svete skutočný nedostatok.
To je tá vec, ktorá roztápa ľady.
To je to, čo je žiadané.
Je to obdiv. Ak budeš veci obdivovať, nemôžu mať nad tebou žiadnu silu.
Teraz si hovoríš – čo s tým, ako to použiť, čo to vlastne je obdiv?
Obdiv je spôsob ako sa pozeráš na veci. Je to tvoj postoj voči veciam, situáciám a ľuďom, nie sú potrebné ani slová (chválenie a obdivovanie možno podľa slovníka sú synonymá, no určite neznamenajú to isté).
Je to tak jednoduché.
Obdivuj, obdivuj a obdivuj.
Dôležitá poznámka: Obdiv sa nedá “fejkovať” (hrať), ten druhý človek to vycíti, takže musíš zložiť masku a robiť to pekne krásne Úprimne. Nedá sa to obdivovať ak máš voči tej veci, či osobe zlé zámery.
Hneváš sa s niekým? Skús ho obdivovať? Že to nejde? No, pravdou je, že kvôli niečomu ťa nas*al, takže si zaslúži tvoj obdiv, že to dokázal!
Niekto sa ti nepáči? Nemáš napríklad rád bezdomovcov? Uvedom si, že sú to ľudia a prežívajú, hoci sa môže zdať že zomierajú a hoci môžu mať k tomu v každej sekunde veľmi blízko, nehodia sa pod idúci vlak, neskočia z mosta – stále je ich životná sila silnejšia ako motív to vzdať. Chápeš? Tak čo? Zaslúžia si aj oni tvoj obdiv?
Nemáš niekoho rada? Obdivuj ho a ono to zmizne. Vyskúšaj. Aplikuj. Zožni víťazstvá na všetkých bojiskách Zeme. Alebo poznáš niekoho, kto je veľmi zlý a koho nemá veľa ľudí rado a koho ani ty nemáš rada? Uff, byť v koži toho človeka, poviem ti na rovinu – je to obdivuhodné žiť takým životom – životom, v ktorom vie, že je nenávidený, či zatracovaný a aj napriek tomu hádže svojou kockou hry života ďalej a hrá ďalej, žije sám so sebou vo svojom vlastnom väzení, vo svojej vlastnej lebke, so svojím vlastným svedomím, vo svojom súkromnou Alcatraze! Nuž veru, je to v skutku OBDIVUHODNÉ.
Všetko, čo neobdivuješ si zaslúži tvoj obdiv, pretože to dokázalo vyvolať pocity a emócie iné ako obdiv, takže si to tvoj obdiv zaslúži.
Skús si napísať poznámku – aby si to mal stále na očiach, kým sa to opäť stane tvojou súčasťou- niekde na viditeľné miesto: “Obdivuj!”
Tak teda hor do boja!